Prvý drevený kostol zasvätený sv. biskupovi Mikulášovi dal
v dedine Tuligłowy postaviť v roku 1393 ich vtedajší majiteľ Mikuláš Mzurowski. Následne v roku 1556 jeho synovia Ján a Mikuláš darovali chrám kanonikom Božieho hrobu. Kostol bol od začiatku svojej existencie spätý s kultom Nepoškvrnenej Panny Márie, pretože práve jej obraz bol umiestnený v hlavnom oltári kostola.

Kult Panny Márie sa v dedine Tuligłowy veľmi rýchlo rozšíril.
O zvláštnej ochrane Panny Márie sa obyvatelia dediny presvedčili počas krvavého nájazdu Tatárov, ktorí v roku 1624 plienili przemyskú krajinu. Tatári počas nájazdu okrem iného vyrabovali a spálili aj kostol v blízkej dedine Rudołowice, avšak Tuligłowy boli zázračne ochránené. Výrazom vďačnosti za preukázané milosti sú mnohé votívne dary, ktoré zdobia hlavný oltár, ako aj steny kostola.

V roku 1629 bol postavený nový, drevený kostol. V roku 1760 sa rozhodlo o výstavbe nového, väčšieho a murovaného kostola. Na jar v roku 1768 bol posvätený základný kameň nového kostola. Stavba bola dokončená v roku 1770. Chrám v roku 1829 posvätil przemyský biskup Ján Potocki. Nový kostol, podobne ako predchádzajúce, je zasvätený sv. Mikulášovi. Tuligłowský chrám spolu s priľahlým kláštorom sú postavené v barokovom slohu. V hlavnom oltári je milostiplný obraz Nepoškvrnenej Panny Márie. Obraz pochádzajúci z 15. storočia je namaľovaný na lipovom dreve, a má rysy byzantského umenia. Obraz v roku 1909 korunoval svätý biskup Jozef Sebastián Pelczar.

Od začiatku 19. storočia až do roku 1971 sa o farnosť aj pútnický kostol starali kňazi przemyskej diecézy. 25. júla 1971 farnosť a kostol prevzala kongregácia sv. Michala Archanjela – Michaliti. Až dodnes slúžia ako dušpastieri tak obyvateľom obce ako aj prichádzajúcim pútnikom.

Komplex tvoria: kostol sv. biskupa Mikuláša spolu s priľahlou kláštornou časťou; murovaná zvonica a murovaná kaplnka s krížom rádu Božieho Hrobu.
V susedstve kláštorných budov bola v roku 1930 postavená budova fary. Poniže fary sa nachádza moderná krížová cesta.