52 m vysoká rozhľadňa bola postavená na kopci 655 m n. m., na bývalom mieste pozorovacieho miesta generála Ludvíka Svobodu pri príležitosti 30. výročia Karpatsko-duklianskej operácie.

Vo veži je situačná mapa zobrazujúca premiestňovanie Červenej armády a obranné pozície Nacistov, ako aj prejav veliteľa armády ZSSR generála Ludvíka Svobodu.

Interiér veže dopĺňajú umelecké diela: akad. sochára A. Račka „Vítanie osloboditeľov“ (pri vstupe), figurálna kompozícia „Spoločný boj“ akad. sochára J. Koreňa (druhá stena), mozaika „Šťastný život“ maliara J. Králika (v oddychovej kopule) a gobelíny od maliarky H. Koreňovej.

Exteriér veže dopĺňa „Lipová ratolesť“ – symbol slovanskej vzájomnosti a československého armádneho vedenia od akad. sochára F. Patočku.

Podľa archeologického výskumu, ktorý realizovali zamestnanci Rzeszowskej univerzity, na tomto mieste bolo hradisko skýtskej kultúry.

Skýti boli iránsky kočovný kmeň. Prvé zmienky v prameňoch na ich tému pochádzajú z 8. storočia p. n. l.

Hradisko bolo preskúmané najprv povrchovo, a následne bolo vytypovaných niekoľko miest, v ktorých boli vykonané sondy. Rozsah celého sídla dobre vidno až z vtáčej perspektívy. 

Počas archeologických prác, ktoré prebiehali na vale a na majdane, bolo objavených viacero artefaktov, okrem iných zbrane, ozdoby, keramika. Bolo tiež identifikované miesto kultu. Okrem toho bol identifikovaný tzv. osadnícky komplex (aglomerácia) zložený z niekoľkých veľkých osád a usadlostí.

Tatársky stĺp tvoria dva kvádre – vrchný menší a spodný väčší. Na čelnej a na bočných stranách sú polkruhové niky. Vo väčšej, zasklenej čelnej nike je sadrová socha Panny Márie a obraz sv. Jána Pavla II.

Obyvatelia Świętej a okolia nazývajú tento stĺp „Tatársky znak”. Pravdepodobne pochádza z 18. storočia.

Kaplnka je postavená vo forme piedestálu s liatinovým krížom na vrchole, na podstavci je viditeľná tabuľka s uvedeným rokom 1863. Kaplnka je postavená na mieste, na ktorom 2. februára 1863 zamrzol účastník Januárového povstania, ktorého poslali z kaštieľa v dedine Skołoszów do dediny Kaszyce. Pôvodne bol na tomto mieste postavený drevený kríž, ktorý neskôr nahradila murovaná kaplnka s krížom. Kaplnka bola posvätená 11. novembra 1888 v deň 25. výročia výbuchu Januárového povstania. Kaplnka bola postavená predovšetkým vďaka snaženiu kňaza Wojciecha Michnu, vtedajšieho farára Chłopic, silného vlastenca a orodovníka „Poľskej záležitosti“. Podporu tiež poskytol kňaz Rudolf Beneszek, farár Łowiec, člen kapituly pútnického miesta Loretto. Projekt podporil aj vtedajší majiteľ dediny Łowce – Gustaw Jahn, ktorý na tento účel daroval tehly. Postavenie kríža-kaplnky, ktorá nebola iba výrazom kresťanskej viery, ale bol to predovšetkým národný symbol, nebolo vôbec ľahké. V tom čase bol tento región súčasťou Rakúsko-Uhorska. Kríž bol vďaka snaženiu obyvateľov Lutkowa obnovený pri príležitosti 100. výročia opätovného získania nezávislosti Poľska.