Prvé objekty komplexu dal v roku 1762 postaviť knieža August Czartoryski, bol v nich pivovar a pálenica. Na začiatku 18. storočia boli v dedine Łazy a Moszczany majery. Vedľa majera v Moszczanoch, bol v 2. polovici 18. storočia postavený podľa projektu architekta Jozefa Degena pivovar, ktorý fungoval až do roku 1820 a svojmu majiteľovi prinášal veľké zisky. Objekt bol v rokoch 1821 – 1867 z iniciatívy kňažnej Márii Wirtemberski prestavaný na komplex, v ktorom bol špitál, škola, ovoda (škôlka) a sirotinec, ako aj kaplnka oddelená od ostatných budov a zakomponovaná do západného krídla komplexu. Budovy sa v takejto podobe zachovali až do dnešných čias. Na juhozápadnej strane sa zachovala malá sýpka, na južnej strane hospodárska budova a na západnej strane jazierko a zvyšky stromov. Záhrada bola založená v 1. polovici 19. storočia. Celý komplex obkolesuje historický plot s vjazdovou bránou, ktoré sú datované do 1. polovice 19. storočia.
5. júla 1820 kňažná Mária Wirtemberská rod Czartoryská darovala objekt Milosrdným sestrám na špitál pre chorých a na sirotinec. Nadácia mala meno: Inštitút Milosrdných sestier. V centre Inštitútu bola v rokoch 1820 – 1822 postavená kaplnka, ktorú ešte v roku 1822 posvätil arcibiskup Gniezna Ignác Nałęcz Raczyński a bola zasvätená sv. Vincentovi de Paul. Nadačnú listinu podpísal 7. októbra 1830 v Ľvove cisár František, ako prvotnú nadačnú listinu. Pretože príjmy, ktoré prinášal majetok darovaný Inštitútu, nedokázali pokryť potreby Inštitútu, kňažná Mária Wirtemberská 20. septembra 1852 povolila sestrám predať majer Moszczony, dedinu Łazy a les v Surmaczówke grófovi Štefanovi Zamoyskému, takže sestrám zostala iba časť majetku a pôda potrebná na hradenie výdavkov špitála a sirotinca.
Počas 1. svetovej vojny cez Inštitút prechádzala línia prechodu armád, najprv rakúsko-uhorskej a potom ruskej. Budova Inštitútu bola adaptovaná na vojenskú nemocnicu, v ktorej našlo prístrešie približne 10 000 ranných vojakov. Následne sa objekt stal týfusovým a cholerovým špitálom s 500 lôžkami. Budovy, ktoré boli po vojne značne zničené, museli byť obnovené a vhodne zariadené podľa vtedajších sanitárnych požiadaviek, napriek tomu sa podarilo zachovať činnosť Inštitútu. V roku 1924 bola pri Inštitúte založená Všeobecná škola, do ktorej okrem chovaníc chodili aj deti robotníkov pracujúcich na majeri v Moszczanoch.
Sestry v októbri 1939 vyhnali nacisti. Mohli sa vrátiť až po dlhšom čase túlania v roku 1941. Nacisti dom zdevastovali a vyrabovali, a kaplnku používali ako miestnosť na zábavy. Všetky náboženské obrazy boli poškodené, postavy svätých boli z nich zoškrabané. Po skončení 2. svetovej vojny bola budova zrekonštruovaná.
V súčasnosti v nej sídli dom sociálnych služieb.
