Vrch „Mechowa Góra“ (447 m n. m.) leží v pásme, ktoré prebieha od Babic po Jawornik Polski. Je to najvyššie položené miesto v okrese Jarosław. Pre zaujímavosť, je to tiež trojmedzie troch okresov: Przeworsk, Przemyśl a Jarosław. Zbiehajú sa tu tiež hranice troch chotárov: Pruchnik, Dubiecko, Kańczuga. Vedú tu dve značkované turistické trasy PTTK, zelená Przemyśl – Dynów a žltá Pruchnik – Dubiecko.
Nacisti počas 2. svetovej vojny využívajúc polohu vrchu začali na tomto mieste stavať pravdepodobne odpaľovaciu rampu pre rakety V-2. Rakety V-2 s výškou 14 m, s doletom 320 km a s nosnosťou do jednej tony sa masovo začali vyrábať od roku 1942 r. Nacisti mali odpaľovaciu rampu týchto rakiet v dedine Blizna pri meste Dębica. Tieto rakety boli používané v roku 1944 na bombardovanie Londýnu, Antverp a Bruselu. Existujú domnienky, že nacisti chceli umiestniť rampu na vrchu Mechowa Góra s cieľom zastaviť presúvajúci sa východný front. V tom období nacisti postavili protitankové opevnenia vrátane zásekov, po ktorých sa nezachovali už žiadne stopy.
Na vrchol vedie cesta postavená v roku 1943. Vozovka má hrúbku približne jeden meter a je vytvorená z pevného skalnatého materiálu, zo žuly a z bazaltu. Miestni obyvatelia ju až dodnes prezývajú „delová cesta”. Podľa svedectiev nemnohých svedkov, kamenivo bolo najprv privážané do dediny Jodłówka, a stade ho mohli ďalej prepravovať už iba vybraní obyvatelia. Pri stavbe cesty a stanovísk na vrchu Mechowa Góra pracovali aj väzni z pracovných táborov, ktoré boli zriadené v dedinách Świebodna a Jodłówka. Nacisti bývali v súkromných domoch, a v drevenej budove fary sídlil štáb Wermachtu a SS.
Skutočný cieľ stavby, ktorá sa nachádza na vrchu Miechowa Góra, nie je až dodnes známy, avšak podľa svedectiev boli tam tajomne prepravované hlavne alebo rúry s priemerom 2 metre a s dĺžkou 6 až 10 metrov. Terén bol ohradený protitankovými a protileteckými bariérami. Avšak kvôli rýchlo sa blížiacemu východnému frontu boli práce v júli 1944 prerušené. Súčasne boli zlikvidované aj pracovné tábory. Osudy 1600 väzňov z týchto táborov sú až dodnes neznáme.
Zvyšky stavby, bunkrov, ako aj zemľaniek, ktoré boli pozdĺž „delovej cesty“ ako aj na vrchu Mechowa Góra, po vojne rozobrali miestni obyvatelia.