Galéria Dezidera Millyho sa nachádza v barokovom kaštieli z 18. storočia. Predstavuje vývoj ľudového a profesionálneho výtvarného umenia Rusínov-Ukrajincov od 16. storočia po súčasnosť. Dominantou expozície je vzácny súbor ikon.

Budova, v ktorej sa nachádza Galéria, pôvodne panská kúria, bola postavená koncom 18. storočia v neskorobarokovom slohu. Je to najstaršia svetská budova vo Svidníku, zapísaná v Štátnom zozname pamiatok SR. Pre potreby múzea bola zrekonštruovaná a sprístupnená verejnosti v roku 1983.

Výstavné priestory galérie pozostávajú z deviatich miestností. Dominantou vstupného vestibulu je drevená plastika s osadenou bronzovou bustou národného umelca akademického maliara Dezidera Millyho. Autorom plastiky je národný umelec Ján Kulich.

Kúria sa nachádza v centrálnej časti dediny. Pochádza z konca 30. rokov 20. storočia. Bola postavená na pozostatkoch staršej budovy z 18. storočia. Objekt má klasicistické prvky, v rokoch 1918 – 1939 bol prestavaný. Budova má na východnej a na západnej strane charakteristické stĺpové verandy. Západným smerom od kúrie sa rozprestierajú zvyšky anglického parku. Park bol založený v 18. storočí a v 19. storočí výrazne rozšírený. Rastú v ňom: buky, duby, hraby, jasene, smreky, borovice, platany, smrekovce.

Posledným majiteľom kúrie bol Marián Lisowski. Do roku 1982 bol objekt využívaný ako sídlo obecného úradu, a následne do roku 2017 ako základná škola 1. a 2. stupňa.

Kaštieľsky komplex v Boratyne tvoria: prírodovedný park, kaštieľ, kaplnka a hospodárska budova. Jeho história siaha do začiatkov 18. storočia. Najstaršie zachované dokumenty opisujúce vzhľad budovy ako aj priľahlého majera, pochádzajú z roku 1724. Na začiatku to bola neveľká, prízemná kúria, ktorá bola neskôr rozširovaná až do aktuálnej podoby. Prvými vlastníkmi majetku bola rodina Krasicki. Komplex na začiatku 19. storočia kúpili Stadnicki, ktorý ho obnovili a rozšírili.

Kaštieľ svoju aktuálnu podobu získal počas prestavby, ktorá prebiehala v 20. rokoch 19. storočia. Vtedajší majiteľ Jan Stadnicki dal okolo roku 1820 rezidenciu prestavať v neskoroklasicistikom slohu, inšpirovaný najkrajšími okolitými šľachtickými rezidenciami v mestách Łańcut, Przeworsk či Sieniawa. Práve rodine Stadnicki sa pripisuje založenie prírodovedného parku okolo kaštieľa v 2. polovici 18. storočia. Pri zakladaní parku využili starú dúbravu (dubový les) a prirodzený tvar terénu. Okolo roku 1810 na teréne komplexu bola postavená klasicistická kaplnka pripomínajúca antický chrám. Po smrti Jana Stadnického majetok získal Kazimír Krasicki, ktorý v ňom zriadil školu. Počas 2. svetovej vojny bola v kaštieli nemocnica pre rakúsko-uhorských vojakov. V medzivojnovom období bol majiteľom Marian Lisowiecki. Počas 2. svetovej vojny kaštieľ slúžil ako sklad obilia a neskôr v ňom bývali repatrianti.

Dnes, vďaka snaženiu súčasného majiteľa, bol kaštieľ obnovený a používa sa na hotelové, reštauračné a rekreačné účely.

Budovu kaštieľa v 18. storočí zahájil Kajetan Piniński, a ukončil ju jeho bratanec Leonard Piniński. Budovu neskôr získala rodina Dembowski. Kaštieľ v roku 1903 kúpil Czesław Świerzawski, ktorý ho následne prestaval. Nový objekt mal dve dvojpodlažné krídla smerujúce kolmo na seba. Pred vstupom bola pristavená arkádová veranda s terasou. Po rodine Świerzawski objekt kúpil Kazimierz Lubomirski, a následne Jozef Romer. V roku 1917 objekt kúpil Eustach Uznański, ktorý dal objekt generálne zrekonštruovať. Objekt počas 2. svetovej vojny zajali Nacisti. Po voje bolo v budove založené gymnázium, a neskôr tu sídlili rôzne štátne inštitúcie. Budova postupne značne schátrala, v roku 1988 bola predaná a dostala sa do súkromných rúk. Nový majiteľ v prvom rade opravil zdevastovanú strechu, doplnil obvodové múry, vymenil stropy, okná, pripojil elektrickú energiu, plyn, vodu a kanalizáciu. Žiaľ, následkom hospodárskej situácie v 90. rokoch 20. storočia a nedostatku finančných prostriedkov boli práce zastavené.

Pri kaštieli tiež stojí sýpka a tzv. otvorená stajňa, ako aj rôzne staré stromy: lipy, jasene, duby a vŕby.

Palác je aj naďalej v súkromnom vlastníctve, avšak nie je používaný.